História
História urbárov dnešnému modernému človeku veľa nehovorí a preto sa na základe historických dokumentov a udalostí pokúsim objasniť čas a dôvody vzniku dnešných urbárskych spoločenstiev na Slovensku.
Najstaršie urbáre na území
Slovenska sú známe z 15. storočia. Vznikali urbárske knihy, ktoré obsahovali
register feudálneho panstva v rámci jednotlivých dedín. Takéto urbáre
obsahovali podrobné súpisy sedliakov a želiarov v jednotlivých dedinách a ich
povinných odvodov zemepánovi.
Urbárska pôda bola v období feudalizmu hlavnou kategóriou poľnohospodárskej pôdy. Na rozdiel od kuriálnej pôdy bola zaťažená daňami. Patrili sem pozemky obce, ktoré pozostávali z ornej pôdy a lúk, ako aj lesov. V rámci jednotlivých obcí sa pôda delila na urbárske usadlosti a ich zlomky. Nižšia výmera (štvrtinová alebo osminová usadlosť) sa takto považovala za želiarsku.
Proces prideľovania lesných podielov do vlastníctva bývalých urbárskych roľníkov (do r. 1767 mali na ne len užívacie právo) trval celé desaťročia a až do pridelenia boli povinní za užívanie lesov odrobiť. Najväčší význam z hľadiska vývoja právnych pomerov k pôde má obdobie regulácií v druhej polovici 18. storočia, vydanie tzv. tereziánskeho urbáru z r. 1767.Keď okolo roku 1767 Mária Terézia dala možnosť vzniku urbárom, tak urbárnici neboli vlastníkmi podielov, ako je to dnes, ale oni boli v období okolo roku 1767 poddanými, to znamená mali užívacie právo na les v podieloch, ktoré im boli pridelené.
Zákonný článok číslo IX z revolučného roku 1848 a urbársky patent vydaný viedenskou vládou 3. marca 1853 zrušili dedovizeň a urbársky pomer. V rámci Uhorska boli súčasne vydané dva patenty.
V novovznikajúcich pozemkových knihách ustanovených na základe zákona z roku 1855 bola právna povaha urbárskych pozemkov označovaná najmä z dôvodu, že k nim prislúchali zvláštne urbárske príslušnosti, a to najmä lesy a pasienky. Roľníkom boli väčšinou prideľované menej kvalitné lesy, ktorých stav sa navyše zhoršoval, pretože vzniknuté spoločenstvá neboli za daných okolností schopné zabezpečiť dodržiavanie rôznych zákonov a predpisoch o hospodárení v lesoch.
Zákonným článkom uhorského snemu číslo LIII z roku 1871 "o úprave právnych a majetkových pomerov zostalých z urbárskeho zväzku, zrušeného zákonmi z roku 1848" sa lesné prídely stali spoločným vlastníctvom urbariálnych spoločenstiev, ktoré ich potom spravovali. Podľa tohto zákona sa za urbársky majetok mali považovať pozemky, ktoré boli súčasťou urbárskych súpisov alebo s nimi bolo hospodárené ako s urbárskymi.
Po zrušení poddanstva mali aj podľa zákona z roku 1871 poddaní právo úplného vlastníctva a voľného využívania urbárskeho majetku, ktorý mali v držbe (to znamená , že týmto zákonom sa mohli urbárnici stať vlastníkmi urbárskych podielov, ktoré do roku 1871 iba užívali.).
Zároveň týmto zákonom sa vlastníctvo bývalých urbárnikov malo stať aj už zákonite vydelené, alebo v budúcnosti vyčlenené ako pasienky a lesy, ktoré tvorili spolupatričnosť k urbárskym pozemkom a usadlostiam.Po zrušení vtedajšieho urbáru (ako fungoval dovtedy) zanikol aj rozdiel medzi zemianskymi (kuriálnymi) a urbárskymi pozemkami, to znamená, že urbárskou majetkovou úpravou boli oddelené urbárske pozemky od zemianskych a urbárnik sa stal vlastníkom pozemku, ktorý dostal od zemepána do úžitku za vopred dohodnuté plnenia.Väčšinu týchto ustanovení zastrešoval zákonný článok XXXI/1879.
V roku 1898 došlo k vydaniu osobitného zákona pre podmienky urbárnikov v Uhorsku.Bol to zákonný článok XIX. z roku 1898 o štátnom spravovaní obecných a niektorých iných lesov a hôľ, ako aj o úprave hospodárskej správy spoločne užívaných lesov a hôľ, ktoré sú nedielnym vlastníctvom komposesorátov a bývalých urbarialistov.
V období rokov (približne1870 - 1920) boli regulácie (spájanie, odčleňovanie) aj v urbárskych majetkoch. Týkalo sa to hlavne pasienkov, lúk a ornej pôdy. Význam bol taký, že bol verejný záujem v maximálne možnej miere čo najlepšie obhospodarovať aj tie najobtiažnejšie miesta v obecnom chotári. Tak bol v tom období možný spôsob hospodárenia na základe komasácii a regulácii aj v urbárskom majetku.I všetky neskoršie regulácie týchto spoločenstiev zachovávali osobitný poriadok ohľadne spoločného urbárskeho pozemkového a iného majetku. Predpismi sa zachovávala požiadavka udržania osobitného účelu viazanosti majetku urbáru. Majetok ako celok zo spoločensko-hospodárskeho záujmu ostal viazaný ohľadne riadneho udržiavania, obhospodarovania a poberania úžitkov pod štátnym dozorom, avšak každému jeho vlastníkovi - podielnikovi patrilo právo so svojim vlastníckym podielom (v rámci zachovania celkových záujmov urbárskeho spoločenstva) s majetkom voľne nakladať, ideálne podiely ostali predmetom právnych rokovaní v zmysle predpisov (kúpa-predaj, nájom a pod.). Osobitný režim a útvar spoluvlastníctva sa udržal až do doby komunizmu (roky 1948-1989, keď "de facto" urbáre boli zrušené - nefungovali - lúky mali družstvá a lesy spravovali štátne lesy).
Na Slovensku urbárske formy spoluvlastníctva upravuje zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, ktorý upresňuje spoločné hospodárenie v urbároch.
(Mgr. Mária Stieranková)
Opätovné prinavrátenie vlastníckych vzťahov sa na základe vopred citovanej právnej úpravy udialo v roku 1992, kde jednotlivé spoločenstevné útvary, ktoré sa neskôr združili spoločného užívateľského paktu - Združenia majiteľov lesov katastrálneho územia Liptovská Štiavnica, preberali lesný majetok od vtedajších Severoslovenských štátnych lesov so sídlom v Žiline - Odštepného závodu Ružomberok.
Za jednotlivé spoločenstvá to bolo nasledovné:
Lesný urbár Liptovská Štiavnica zastupoval Ing. Jozef Janiga a Miloslav Hrabuša
Kasanický Komposesorát zastupoval Ladislav Slanicay a Štefan Dírer
Tholtovský komposesorát zastupoval Vít Balko a Jozef Tholt
Moyšovský komposesorát zastupoval Stanislav Novák a Klára Brodňanská.
Spolu všetky spoločenstvá prevzali 1327.78 ha lesnej pôdy.
Za prvého predsedu vtedajšieho Združenia majiteľov lesov katastrálneho územia Liptovská Štiavnica bol zvolený Ladislav Slanicay, ktorý na tejto funkcii zotrval do roku 2006.
Od roku 2006 do roku 2022 bol predsedom Ing. Vladimír Tholt. Počas jeho funkčného pôsobenia sa spoločenstvo na základe novej právnej úpravy - Zákona o pozemkových spoločenstvách administratívne pretransformovalo na Pozemkové spoločenstvo majiteľov lesov Litovská Štiavnica.
Od 30. 4. 2022 je predsedom
Ing. Ivan Podhorec.